Konkatedrála sv. Mikuláša

Patrí k najvýznamnejším historickým dominantám Prešova. Ide o najstaršiu budovu a jedinú zachovanú gotickú sakrálnu stavbu v meste. Chrám je gotickým trojlodím, tzv. sieňovým kostolom, ktoré boli rozšírené predovšetkým v nemeckých oblastiach.

V minulosti ho považovali za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku a spomedzi stavieb rovnakého typu na Slovensku sa svojimi rozmermi radí hneď za levočský Kostol sv. Jakuba a bratislavský Dóm sv. Martina.

Jeho pôvod siaha ešte do predmestského obdobia a pravdepodobne už od 13. storočia stál na jeho mieste kostol nemeckej osady. Jeho výstavba sa datuje k roku 1347, kedy kráľovná Alžbeta povolila Prešovčanom na tento účel lámať kameň na území Šariša. Kostol šesťkrát vyhorel, naposledy v r. 1887. Ako katolícky farský kostol slúžil do roku 1531, keď väčšina mešťanov spolu s kňazmi prijala Lutherovo učenie. Počas nasledujúcich 140 rokov bol potom evanjelickým chrámom občanov nemeckej národnosti.

Po obsadení mesta habsburským vojskom v r. 1671 urobili z neho katolícky kostol, počas povstania Imricha Tököliho v r. 1682 – 1686 opäť evanjelický. Posledný raz slúžil ako nemecký evanjelický chrám počas povstania Františka II. Rákociho v r. 1705 – 1711. Odvtedy až do súčasnosti je rímskokatolíckym farským kostolom.

Pôvodne mal chrám 12 gotických oltárov. Väčšia časť bola zničená pri požiaroch, najmä však v dôsledku náboženských bojov počas protihabsburských povstaní. Z ostatných gotických predmetov ostala v chráme mimoriadne cenná plastika Ukrižovaného z prvej polovice 14. st., soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče a plastika archanjela Gabriela z 15. st., ktorá bola v r. 1873 na svetovej výstave vo Viedni. V roku 2008 bol farský kostol sv. Mikuláša povýšený na konkatedrálu.

Najbližšie podujatia: