Poklady ukryté pod strechou radnice

V Prešove objavili renesančný epitaf aj unikátne stredoveké kamenárske diela

Niekoľko týždňov trvalo, kým sa podarilo poodhaliť príbeh artefaktov, ktoré boli celé desaťročia ukryté v podkroví historickej radnice v Prešove. Už dnes je zrejmé, že nejde o bežné stavebné fragmenty. Na povale budovy sa našiel vzácny renesančný epitaf zo 17. storočia a zároveň súbor výnimočných stredovekých kamenárskych prác, ktoré môžu pochádzať z najstaršej stavebnej fázy Konkatedrály sv. Mikuláša. Objavy boli zaznamenané počas dobrovoľníckeho upratovacieho festivalu Milujem svoje mesto a následne sa nimi začali zaoberať odborníci z oblasti histórie, epigrafie, muzeológie a pamiatkovej ochrany.

Epitaf košického senátora ukrýva príbeh starý takmer štyri storočia

Počas upratovania povalových priestorov historickej radnice objavil Branislav Švorc, odborný referent Útvaru kultúry Mestského úradu v Prešove, súbor historických kamenných artefaktov, medzi ktorými sa nachádzali viaceré stredoveké konzolové hlavice aj renesančný epitaf. Preklad latinského textu na epitafe odhalil, že epitaf patril Petrovi Molnárovi z Budína, občanovi a senátorovi slobodného kráľovského mesta Košice. Latinský text uvádza:

„Tu je pochovaný urodzený pán Peter Molnár z Budína, občan a senátor Košíc, ktorý zomrel 14. augusta 1644 vo veku 66 rokov a dvoch mesiacov.“

Druhá časť nápisu informuje, že náhrobný kameň dala v roku 1646 vyhotoviť jeho vdova Justína Braunová. Podľa historických prameňov sa Peter Molnár stal mešťanom Košíc 10. mája 1618.

Najnovšie poznatky z archívneho výskumu zatiaľ nepotvrdili, že by Peter Molnár z Budína vlastnil v Prešove nehnuteľnosť. Testamenty manželov Molnárovcov, ktoré sa zachovali v archívnych fondoch, takúto zmienku neobsahujú. Ako sa epitaf košického senátora dostal do priestorov prešovskej radnice, preto zostáva otvorenou otázkou. Jednou z možných hypotéz je, že súvisí so zbierkou historických a muzeálnych predmetov, ktoré boli na radnici uložené už v 19. storočí. Presnejšie okolnosti jeho prítomnosti na povale bude možné objasniť až ďalším archívnym a historickým výskumom.

Samotný epitaf je pozoruhodný aj svojím umeleckým spracovaním. Kamenná doska s rozmermi 62 × 85 × 9,5 cm je lemovaná obvodovým rámom so 7,5 cm širokým pásom s latinským textom a dátumom úmrtia. Dominantou kompozície je vysoký reliéf erbu Petra Molnára, pod ktorým sa nachádza rolwerková kartuša s informáciami o objednávateľke a roku zhotovenia. Rolwerk, charakteristický zvinutý ornament používaný v renesančnom a ranobarokovom umení, patril v 16. a 17. storočí medzi najobľúbenejšie dekoratívne prvky epitafov v celej Európe. Zaujímavosťou je aj mimoriadne dobrý stav zachovania nálezu. Na povrchu sa prakticky nenachádzajú stopy erózie alebo mechanického opotrebovania, čo podľa odborníkov vyvoláva otázku, či bol epitaf vôbec niekedy osadený na miesto, pre ktoré bol pôvodne určený.

 Stredoveké hlavy s fúzmi a bradami

Epitaf však nebol jediným objavom dobrovoľníkov. Počas obhliadky ďalších kamenných článkov uložených v podstreší sa podarilo identifikovať niekoľko mimoriadne cenných stredovekých architektonických prvkov. Nález bol následne odborne obhliadnutý a zdokumentovaný aj zástupcami z Pamiatkového úradu SR a Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Ich odborná obhliadka prispela k dokumentácii a posúdeniu nájdených kamenných článkov. Ide o antropomorfné kamenné hlavice klenbových prípor, prípadne konzol rebrovej klenby, ktoré možno datovať do 14. storočia, pravdepodobne do jeho prvej polovice. Pri ich identifikácii bol prítomný slovenský múzejník Samuel Bruss, ktorý upozornil na ich mimoriadnu historickú a umeleckú hodnotu.

Na niektorých hlaviciach sa zachovali reliéfy mužských tvárí s výraznými fúzmi a bradami. Jedna z nich je zachovaná vo výnimočnej kvalite a umožňuje obdivovať detaily stredovekého kamenárskeho remesla – precízne modelované oči, viečka, nos, uši i fúzy. Na povrchu sú dodnes čitateľné aj stopy po nástrojoch, ktoré stredoveký kamenár používal pri opracovaní kameňa. Zachovaná trasológia dokumentuje použitie špicov, dvojšpicov, dlát a ďalších nástrojov, pomocou ktorých boli vytvorené jemné profilácie tváre i hladké plochy architektonických článkov.

Pochádzajú z najstaršej fázy Konkatedrály sv. Mikuláša?

Pôvod týchto kamenných prvkov zatiaľ nie je definitívne potvrdený. Odborníci sa však predbežne domnievajú, že mohli byť súčasťou nosného systému rebrovej klenby pôvodného farského Kostola sv. Mikuláša. Podľa historických výskumov sa výstavba kostola začala už v prvej polovici 14. storočia, približne okolo roku 1347. Dnešnú podobu monumentálneho trojlodia získal počas rozsiahlej prestavby v rokoch 1502 až 1515. V interiéri konkatedrály sa dodnes nachádzajú staršie gotické prvky, ktoré nesúvisia s mladšou prestavbou – napríklad združená kamenná prípora s vegetabilnou hlavicou či konzola s hlavou bradatého muža na severnej stene bočnej lode. Práve tieto prvky poskytujú zaujímavé paralely k nálezom z povaly radnice.

Čo ešte ukrýva radnica?

Historická radnica patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky Prešova. Počas stáročí prešla viacerými stavebnými úpravami a jej podkrovné priestory slúžili aj ako miesto na uskladnenie rôznych stavebných a umeleckých fragmentov. Objavené artefakty naznačujú, že pod strechou radnice sa mohli zachovať predmety, ktoré boli pri prestavbách mesta odstránené zo svojho pôvodného miesta a následne odložené bez bližšej dokumentácie. Mesto Prešov preto plánuje pokračovať v odbornom výskume nálezov v spolupráci s pamiatkarmi a historikmi. Po zdokumentovaní a konzervovaní chce vzácny epitaf a kamenné hlavice vystaviť v priestoroch historickej radnice, aby sa s nimi mohli oboznámiť obyvatelia aj návštevníci mesta.

Objavy z povaly radnice sú dôkazom, že aj po stáročiach dokáže história Prešova prekvapiť. Niekedy stačí otvoriť dvere do zabudnutého priestoru a pred očami sa objavia artefakty, ktoré rozprávajú príbehy dávnych mešťanov, kamenárov a staviteľov, ktorí formovali podobu mesta pred stovkami rokov.