Poklady ukryté pod strechou radnice

V Prešove objavili renesančný epitaf aj unikátne stredoveké kamenárske diela

Niekoľko týždňov trvalo, kým sa podarilo poodhaliť príbeh artefaktov, ktoré boli celé desaťročia ukryté v podkroví historickej radnice v Prešove. Už dnes je zrejmé, že nejde o bežné stavebné fragmenty. Na povale budovy sa našiel vzácny renesančný epitaf zo 17. storočia a zároveň súbor výnimočných stredovekých kamenárskych prác, ktoré môžu pochádzať z najstaršej stavebnej fázy Konkatedrály sv. Mikuláša. Objavy boli zaznamenané na konci mája 2026 počas dobrovoľníckeho upratovacieho festivalu Milujem svoje mesto a následne sa nimi začali zaoberať odborníci z oblasti histórie, epigrafie, muzeológie a pamiatkovej ochrany.

Epitaf košického senátora ukrýva príbeh starý takmer štyri storočia

Počas upratovania povalových priestorov historickej radnice objavil Branislav Švorc, odborný referent Útvaru kultúry Mestského úradu v Prešove, súbor historických kamenných artefaktov, medzi ktorými sa nachádzali viaceré stredoveké konzolové hlavice aj renesančný epitaf. Preklad latinského textu na epitafe odhalil, že epitaf patril Petrovi Molnárovi z Budína, občanovi a senátorovi slobodného kráľovského mesta Košice. Latinský text uvádza:

„Tu je pochovaný urodzený pán Peter Molnár z Budína, občan a senátor Košíc, ktorý zomrel 14. augusta 1644 vo veku 66 rokov a dvoch mesiacov.“

Druhá časť nápisu informuje, že náhrobný kameň dala v roku 1646 vyhotoviť jeho vdova Justína Braunová. Podľa historických prameňov sa Peter Molnár stal mešťanom Košíc 10. mája 1618.

Ako sa epitaf košického senátora dostal do priestorov prešovskej radnice, preto zostáva otvorenou otázkou. Jednou z možných hypotéz je, že súvisí so zbierkou historických a muzeálnych predmetov, ktoré boli na radnici uložené už v 19. storočí. Presnejšie okolnosti jeho prítomnosti na povale bude možné objasniť až ďalším archívnym a historickým výskumom.

Samotný epitaf je pozoruhodný aj svojím umeleckým spracovaním. Kamenná doska s rozmermi 62 × 85 × 9,5 cm je lemovaná obvodovým rámom so 7,5 cm širokým pásom s latinským textom a dátumom úmrtia. Dominantou kompozície je vysoký reliéf erbu Petra Molnára, pod ktorým sa nachádza rolwerková kartuša s informáciami o objednávateľke a roku zhotovenia. Rolwerk, charakteristický zvinutý ornament používaný v renesančnom a ranobarokovom umení, patril v 16. a 17. storočí medzi najobľúbenejšie dekoratívne prvky epitafov v celej Európe. Zaujímavosťou je aj mimoriadne dobrý stav zachovania nálezu. Na povrchu sa prakticky nenachádzajú stopy erózie alebo mechanického opotrebovania, čo podľa odborníkov vyvoláva otázku, či bol epitaf vôbec niekedy osadený na miesto, pre ktoré bol pôvodne určený.

Stredoveké hlavy s fúzmi a bradami

Epitaf však nebol jediným objavom dobrovoľníkov. Počas obhliadky ďalších kamenných článkov uložených v podstreší sa podarilo identifikovať niekoľko mimoriadne cenných stredovekých architektonických prvkov. Nález bol následne odborne obhliadnutý a zdokumentovaný aj zástupcami z Pamiatkového úradu SR a Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Ich odborná obhliadka prispela k dokumentácii a posúdeniu nájdených kamenných článkov. Ide o antropomorfné kamenné hlavice klenbových prípor, prípadne konzol rebrovej klenby, ktoré možno datovať do 14. storočia, pravdepodobne do jeho prvej polovice. Pri ich identifikácii bol prítomný slovenský múzejník Samuel Bruss, ktorý upozornil na ich mimoriadnu historickú a umeleckú hodnotu.

Na niektorých hlaviciach sa zachovali reliéfy mužských tvárí s výraznými fúzmi a bradami. Jedna z nich je zachovaná vo výnimočnej kvalite a umožňuje obdivovať detaily stredovekého kamenárskeho remesla – precízne modelované oči, viečka, nos, uši i fúzy. Na povrchu sú dodnes čitateľné aj stopy po nástrojoch, ktoré stredoveký kamenár používal pri opracovaní kameňa. Zachovaná trasológia dokumentuje použitie špicov, dvojšpicov, dlát a ďalších nástrojov, pomocou ktorých boli vytvorené jemné profilácie tváre i hladké plochy architektonických článkov.

Pochádzajú z najstaršej fázy Konkatedrály sv. Mikuláša?

Pôvod týchto kamenných prvkov zatiaľ nie je definitívne potvrdený. Odborníci sa však predbežne domnievajú, že mohli byť súčasťou nosného systému rebrovej klenby pôvodného farského Kostola sv. Mikuláša. Podľa historických výskumov sa výstavba kostola začala už v prvej polovici 14. storočia, približne okolo roku 1347. Dnešnú podobu monumentálneho trojlodia získal počas rozsiahlej prestavby v rokoch 1502 až 1515. V interiéri konkatedrály sa dodnes nachádzajú staršie gotické prvky, ktoré nesúvisia s mladšou prestavbou – napríklad združená kamenná prípora s vegetabilnou hlavicou či konzola s hlavou bradatého muža na severnej stene bočnej lode. Práve tieto prvky poskytujú zaujímavé paralely k nálezom z povaly radnice.

Príbeh objavov, ktoré postupne odhaľujú históriu Prešova

Historická radnica v Prešove ukrývala vo svojom podkroví vzácne svedectvá minulosti. Objav renesančného epitafu zo 17. storočia a súboru stredovekých kamenárskych diel otvoril nové možnosti poznávania historického a umeleckého dedičstva nášho mesta. To, čo sa začalo ako objav počas dobrovoľníckeho festivalu, sa postupne mení na rozsiahlejšie odborné skúmanie. Do výskumu sa zapájajú historici, pamiatkari, epigrafici a ďalší odborníci, ktorí pomáhajú odhaľovať pôvod, význam a príbehy jednotlivých artefaktov. Na tejto stránke budeme priebežne prinášať nové poznatky, výsledky odborného výskumu a informácie o ďalších krokoch pri dokumentovaní a ochrane objavených historických diel. Budeme vás informovať o nových zisteniach, digitálnom spracovaní nálezov, ich prípadnej prezentácii verejnosti a ďalších zaujímavostiach, ktoré sa nám podarí odhaliť.

Príbeh pokladov ukrytých pod strechou radnice sa tak nekončí ich objavením. Naopak, práve sa začína jeho ďalšia kapitola.

AUGUST 2026: Nové archívne dokumenty odhaľujú príbeh Petra Molnára
V auguste sa nám podarilo získať z Archívu mesta Košice vzácne historické dokumenty, ktoré prinášajú nové poznatky o živote Petra Molnára z Budína, ktorého meno je spojené s renesančným epitafom objaveným v podkroví prešovskej radnice. Vďaka ochote a odbornému úsiliu archivárov sa nám podarilo nahliadnuť do dokumentov, ktoré približujú nielen jeho rodinné pomery, ale aj majetkové a dedičské vzťahy v 16. a 17. storočí. Medzi získanými dokumentmi sa nachádza protest pred Jágerskou kapitulou z roku 1597, z ktorého vyplýva, že Petrovými rodičmi boli Peter Molnár a Katarína Thapolczai, ktorá v tom čase už nežila. Dokument zároveň uvádza jeho sestru Barboru, ktorá sa neskôr vydala za Štefana Bakoniho. Zachoval sa aj jej testament z roku 1607. Mimoriadne cenným dokumentom je testament samotného Petra Molnára z roku 1644, ktorý môže prispieť k lepšiemu poznaniu jeho života a rodinných pomerov. Zaujímavým doplnením je testament jeho manželky Justíny Braun z roku 1646. V archívnej zbierke Schwartzenbachian sa navyše nachádzajú ďalšie dva dokumenty z roku 1650, ktoré sa týkajú dedičstva po Petrovi Molnárovi a jeho manželke. Tieto archívne pramene predstavujú významný krok v ďalšom poznávaní príbehu človeka, ktorého epitaf sa po stáročiach opäť dostal do pozornosti odborníkov. Zároveň nám umožňujú lepšie pochopiť historické súvislosti, v ktorých vzniklo toto vzácne umelecké dielo. Príbeh Petra Molnára tak postupne získava konkrétnejšie kontúry a otvára nové možnosti historického výskumu.

OKTÓBER 2026: Digitálna dokumentácia historických nálezov
V októbri sme na prešovskej radnici privítali odborníkov z Odboru digitalizácie a grafickej dokumentácie Pamiatkového úradu SR v Bratislave, ktorí nám pomohli odborne zdokumentovať vzácne historické artefakty objavené v podkroví radnice. Na ich zachytenie využili metódu digitálnej fotogrametrie, ktorá pomocou série fotografií umožňuje vytvárať presné merateľné podklady a trojrozmerné digitálne modely. Spoločne sme navštívili aj Konkatedrálu sv. Mikuláša, kde sme zdokumentovali obdobné kamenné architektonické prvky. Pri dokumentovaní sme okrem niekoľkometrového statívu využili aj dron, s ktorým sme zachytávali historické detaily interiéru konkatedrály z nezvyčajných perspektív. Vďaka tejto modernej technológii získavame nové možnosti, ako historické nálezy podrobnejšie skúmať, uchovávať a zachovať pre budúce generácie.